The will to succeed is behind every successful story.

Whether you want to run, climb, play music, write or paint, taking photos, learn languages, there must be something pushing you forward. A dream, a need, a desire. Love, or hate. A must.

But when you loose it … you’re lost.

And, this is happening to me. I often start to learn new things, and then I abandon them.

In my dreams, I became journalist, archeologist, pilot, writer, painter, rock star, teacher, traveler, photographer, artist, translator and many more.

As a matter of fact, I haven’t fulfil my dreams. I am on the same position I used to be years ago…still dreaming. But I keep on trying.

Insanity Is Doing the Same Thing Over and Over Again and Expecting Different Results – Quote Investigator

This is it. This is my place. The house where I decided to live. The room I decided to stay in. The chair in which I love to sit. I sit in my rocking chair lined with pillows in my kitchen, surrounded by my flowers, watching the flying birds chase the flies as the sun sets behind those beautiful green hills.

Toto je ono. Toto je moje miesto. Dom, kde som sa rozhodla žiť. Izba, v ktorej som sa rozhodla zostať. Kreslo, v ktorom milujem sedieť. Sedím v mojom hojdacom kresle, obloženom vankúšmi v mojej kuchyni, obklopená mojimi kvetmi a pozorujem letiace vtáky prenasledujúce muchy, zatiaľ čo slnko klesá za tie nádherné zelené kopce.

Jedného letného dňa, počas korony, som objavila nejakú hru – appku, kde boli úlohy, zadania na query z databáz. Vtedy som netušila, čo robím a do čoho sa púšťam. Keďže mi to išlo dobre a bavilo ma to, tak ako ma bavia hádanky a testy a úlohy a krížovky – viem, som divná – tak som si začala googliť, že čo to vlastne je. A posťahovala som si ďalšie a ďalšie online appky, čosi som poznala a jedna vec viedla k druhej, druhá k tretej. Tak som si prešla tutorialy na sql, html, javascript, css, javu, python, php, c++, c#, a stále ma to bavilo viac. Našla som si slovenský online IT kurz a po krátkom váhaní som si zakúpila ročný prístup, nebol lacný, ale za zuby som dala viac.

Bolo to trochu bláznivé rozhodnutie, lebo som nemala ani PC, ani notebook, ak nerátam nepoužiteľné PC v práci, predpotopný stolný počítač v mojej izbe a personal computer môjho syna, ktorý som plánovala zneužívať. Čo náhoda nechcela – môj IT maník si zháňal novú grafickú kartu do PC a poslal mi odkaz na link na bazoši, aby som to vybavila. A ten predajca ponúkal aj takmer nový notebook v záruke za polovičnú cenu….

Takže som si kúpila drahý IT kurz a notebook, ktorý som v živote nevlastnila a nevedela ani ako sa používa. To je investícia, ktorá je sama osobe motiváciou. Katastrofálna situácia v práci bola hlavný hnací motor.

Keďže som sa svojimi úspechmi v tutorialoch nenápadne pochválila na sociálnej sieti Facebook, ozval sa mi kamoš programátor, že čo to stváram a že ak chcem, že mi pomôže. Ukázal mi ako funguje phpMySQL, ako sa inštaluje server, ako sa to používa cez browser, ako sa robí s databázami, čo je to Visual Studio Code. Databázy mi ale pripadali už nudné – vyhľadávanie, no – chcela som vedieť, ako sa tvoria webstránky, tak som sa pustila do zisťovania, ako si vytvorím stránku. Vďakabohu za internet, lebo tam človek nájde všetko, ak vie, čo chce nájsť. Tak viem, že pre začiatok stačí vytvoriť textový súbor, ktorý si uložíš ako html a vložíš doň html kód, a keď naň klikneš, zobrazí sa ako webstránka. Wau!

Online kurz som prechádzala spočiatku rýchlym tempom, predsa len, 300 kurzov na 365 dní je dosť. Potom som ale zistila, že v tom mám mišung, že sa mi to pletie a vlastne mám len chabú predstavu o tom všetkom, a reálne neviem robiť nič. Mala som posťahovaných kopec aplikácii, s ktorými som nevedela nič robiť.

V ďalšej appke Mimo som objavila, ako tvoriť kódy, aj keď len v tomto prostredí, stále mi chýbalo prepojenie s praxou. Tak som si to prešla, najmä som si tam precvičila CSS.

V komunikácii s kamošom som zistila, že používa jazyk, ktorému nerozumiem, aj keď sa mi snažil všetko vysvetliť ako vedel, chvíľu trvalo, kým som zistila čo tým myslí. Chýbal mi background, pojmy, teória. Bol to rovnaký pocit, ako keď som si v autoškole sadla do auta. Nikdy predtým som nešoférovala, nemali sme auto, ani som autom nejazdila, musela som sa naraz naučiť ako funguje auto, ako sa riadi auto aj aké sú dopravné predpisy. A to všetko popri nervóznom, ukričanom inštruktorovi. Ale to je iný príbeh.

Keďže som si neustále vyhľadávala informácie z IT sveta, algoritmy Facebooku mi začali ponúkať rôzne kurzy IT a ponuky práce v IT. Tak nejak som narazila na Accenture, ktorá ponúkala kurzy pre ženy zdarma, a Green Fox Academy, už nie celkom zdarma, skôr za 6000 eur, ale so zárukou práce v IT.

Prešla som si intenzívny ochutnávkový trojtýždňový zdarma kurz #myfirstcodingcamp z Green Fox Academy a usúdila, že popri práci by som to fakt nestíhala. Ale zas som sa naučila nové veci, najmä pracovať s GitHub, objavila som CodePen a Discord.

Stiahla som si WordPress, hoci to vraj je pre ľudí, čo nevedia programovať. Nevadí, zatiaľ spadám do tejto kategórie a vidieť štruktúru webu mi len prospeje. Tak som si poskúšala templates, a hľa – mám tu svoju stránku, s ktorou sa môžem hrať, skúšať meniť aj kód a vidím, ako je to tu uložené, prepojené, môžem tvoriť a tešiť sa z toho, že mám kde publikovať fotky.

Tak, a teraz idem opäť počúvať prednášky a robiť cvičenia na Datacamp, ďalšom zakúpenom kurze, zameranom na SQL a Python. Bye for now,

Love,

Daisy

Nie každý deň je dobrý. Niektoré sú fakt mizerné, keď sa nič nedarí, keď zaspíš, nestíhaš na bus, po ceste skočíš do mláky a ten bus aj tak zdrhne. Keď začne liať, hoci hlásili krásne, slnečné počasie a ty máš iba tenkú mikinu. Prídeš neskoro do práce a miesto odfúknutia si musíš bežať na ďaľšiu zbytočnú poradu, kde sa tvoj šéf narcisticky predvádza, kým tebe treba na wc. A ani ten kávomat dnes nefunguje.

Ale potom sa na teba usmeje predavačka, keď v obchode rozsypeš tovar a pomôže ti ho pozbierať. A pani domovníčka ti povie, že výťah konečne ide, takže už nemusíš niesť ten nákup po schodoch.

A doma ťa čaká niekto, kvóli komu sa oplatí vracať, či už je to pes, mačka či partner. Dáš si sprchu a svet je opäť znesiteľný. Mesiac svieti v splne a prediera sa cez žalúzie. Choď spať, zajtra je zase nový deň.

Well, that’s teen age. I got through it and you will get through it too. It’s hard and delicate time. Times worth remembering forever. Or to forget, to push down to dark black hole of your mind.

dedicated to G.

Istropolis, Bratislava

V roku 1956 bola vypísaná celoštátna anonymná súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave. Presvedčivo ju vyhrali architekti Konček, Skoček a Titl. Táto stavba od svojho vzniku prechádzala rôznymi zmenami ako na papieri tak aj v teréne. To vysvetľuje časové rozpätie 25 rokov vznikania.

Stavba leží pri dôležitej križovatke hlavných mestských tried Trnavskej, Vajnorskej a Šancovej ulice, na ktorú smerom do centra mesta naväzuje Krížna a Karadžičova ulica. Každý projekt vychádza zo štúdie. Tu proces hľadania trval až do roku 1965, kedy sa schválil územný plán.

Prvotná štúdia pozostávala zo 16-podlažnej administratívnej budovy SOR, ktorá počítala na poslednom podlaží s recepčnou sieňou, s príslušenstvom, s terasou a vyhliadkou na mesto. V interiéri funguje úplná variabilita, v oboch traktoch je podmienená hladkými stropmi a stenami bez výstupkov a kúrením bez radiátorov – Crittall.

Trojpodlažný átriový Dom techniky a Výskumný ústav bezpečnosti práce s laboratóriami polozapustenými do terénu s technickou knižnicou pre verejnosť a kongresovou sálou pre 900 osôb s vybavením najmodernejšej techniky, boli spojené s budovou SOV nízkou spojovacou hmotou. Boli tu situované vstupné priestory, výstavné priestory s možnosťou prepojenia s exteriérom, menšie sálové priestory a stravné zariadenia.

Pozoruhodná je konštrukcia kongresovej sály pre 900 osôb. Celé prestrešenie je ukotvené do základu v dvoch bodoch a podopierané po svojom obvode. Obdobne je riešený pavilón ,,Z“ na Brnianskom výstavisku. Celý komplex je vsadený do zelene rozloženej na rozsiahlom priestranstve. Objekt počítal s podzemnými garážami.

Celková štúdia svojou kompozíciou zaberá najmenšiu plochu. Poskytuje pohľad na reliéf Malých Karpát a hlavne sa otvára do predpriestoru centra mesta tvoreného ulicami Šancová, Krížna a Legionárska. Mal to byť akýsi parkový priestor, ktorý mal sprevádzať, pripravovať na majestátnu architektúru Domu odborov. V samotnej realizácii bola táto myšlienka zatienená I. Matušíkovou Tržnicou. Tento jav je jeden zo zmien, pri ktorých boli architekti nútení zmeniť koncept. Postupnými premenami a odstraňovaním nedostatkov sa približujeme k dielu, ktoré stojí až dodnes.

Komplex Domu ROH sa budoval po etapách. V roku 1967 bola postavená 16 podlažná organizačná budova. V roku 1971 Dom techniky a v roku 1974 Dom detí a mládeže. O rok neskôr aj klubová časť.

So zmenami v politickom dianí, prišla zmena aj na už rozostavanú budovu ROH. V roku 1976 dostali architekti náročnú úlohu „zväčšiť sálové priestory, akcentovať ich zjazdovú a kongresovú náplň“. Zväčšenie priestorov vyplynulo z podmienky strany KSS. Bola tu potreba využívania veľkých multifunkčných priestorov pre kultúrno-spoločenské a zjazdové akcie na vysokej úrovni, čo Bratislave doteraz chýbalo.

Hlavná sála (známa aj ako Veľká sála Istropolisu) je schopná pohltiť 1280 návštevníkov a je vybavená najmodernejšou technikou tej doby. V polovici 90. rokov do nej nainštalovali zvukový systém Dolby Stereo a DTS. Pre vynikajúce akustické podmienky dostala certifikát THX. Istropolis disponuje ešte s troma menšími sálami, nie menej hodnotne spracovanými.

Po rôznych etapách premien a množstva vyriešených problémov za pochodu je stavba dokončená roku 1981. Majestátnosť objektu je posilnená obkladom z kubánskeho mramoru (dar Fidela Castra).

Just a moment, and a life passes away. No matter how big, old, wise you are, The Death will come and take you away. You will walk through dark forest, heading to glowing star, falling on your knees and getting up, to just fall down again.

No, in death, there is a stillness. You know absolutely nothing about the rest of the world that you had left behind. The pain, the memories, loves, passions. All is gone. All is quiet.