Mám takú teóriu. Ak mne robí radosť, ak niekto má radosť, prečo by nemal mať radosť vesmír, ak niekomu spraví radosť? Veď prečo iné by to tu bolo? Nie je nedostatok šťastia len dôsledok neschopnosti dopriať si a výchovy sebaubližovania si?
Čo ak je vesmír len bezstarostný päťročný chlapec, čo sa rád hrá a robí zábavné veci? Čo ak túži každému vyhovieť, a keďže sme takí šialení, máme tu vojny namiesto raja?
Zatvor oči a predstav si niečo, čo by si chcel. Niečo moźno uletené, ale reálne. Predstav si cestu k tomu snu, akokoľvek kostrbatú a príkru. A kráčaj po nej, krok za krokom. Vesmír ti rád pomôže. Lebo on je tvorivá sila, on je chaos, on je neobjavená budúcnosť.