Jedného letného dňa, počas korony, som objavila nejakú hru – appku, kde boli úlohy, zadania na query z databáz. Vtedy som netušila, čo robím a do čoho sa púšťam. Keďže mi to išlo dobre a bavilo ma to, tak ako ma bavia hádanky a testy a úlohy a krížovky – viem, som divná – tak som si začala googliť, že čo to vlastne je. A posťahovala som si ďalšie a ďalšie online appky, čosi som poznala a jedna vec viedla k druhej, druhá k tretej. Tak som si prešla tutorialy na sql, html, javascript, css, javu, python, php, c++, c#, a stále ma to bavilo viac. Našla som si slovenský online IT kurz a po krátkom váhaní som si zakúpila ročný prístup, nebol lacný, ale za zuby som dala viac.
Bolo to trochu bláznivé rozhodnutie, lebo som nemala ani PC, ani notebook, ak nerátam nepoužiteľné PC v práci, predpotopný stolný počítač v mojej izbe a personal computer môjho syna, ktorý som plánovala zneužívať. Čo náhoda nechcela – môj IT maník si zháňal novú grafickú kartu do PC a poslal mi odkaz na link na bazoši, aby som to vybavila. A ten predajca ponúkal aj takmer nový notebook v záruke za polovičnú cenu….
Takže som si kúpila drahý IT kurz a notebook, ktorý som v živote nevlastnila a nevedela ani ako sa používa. To je investícia, ktorá je sama osobe motiváciou. Katastrofálna situácia v práci bola hlavný hnací motor.
Keďže som sa svojimi úspechmi v tutorialoch nenápadne pochválila na sociálnej sieti Facebook, ozval sa mi kamoš programátor, že čo to stváram a že ak chcem, že mi pomôže. Ukázal mi ako funguje phpMySQL, ako sa inštaluje server, ako sa to používa cez browser, ako sa robí s databázami, čo je to Visual Studio Code. Databázy mi ale pripadali už nudné – vyhľadávanie, no – chcela som vedieť, ako sa tvoria webstránky, tak som sa pustila do zisťovania, ako si vytvorím stránku. Vďakabohu za internet, lebo tam človek nájde všetko, ak vie, čo chce nájsť. Tak viem, že pre začiatok stačí vytvoriť textový súbor, ktorý si uložíš ako html a vložíš doň html kód, a keď naň klikneš, zobrazí sa ako webstránka. Wau!
Online kurz som prechádzala spočiatku rýchlym tempom, predsa len, 300 kurzov na 365 dní je dosť. Potom som ale zistila, že v tom mám mišung, že sa mi to pletie a vlastne mám len chabú predstavu o tom všetkom, a reálne neviem robiť nič. Mala som posťahovaných kopec aplikácii, s ktorými som nevedela nič robiť.
V ďalšej appke Mimo som objavila, ako tvoriť kódy, aj keď len v tomto prostredí, stále mi chýbalo prepojenie s praxou. Tak som si to prešla, najmä som si tam precvičila CSS.
V komunikácii s kamošom som zistila, že používa jazyk, ktorému nerozumiem, aj keď sa mi snažil všetko vysvetliť ako vedel, chvíľu trvalo, kým som zistila čo tým myslí. Chýbal mi background, pojmy, teória. Bol to rovnaký pocit, ako keď som si v autoškole sadla do auta. Nikdy predtým som nešoférovala, nemali sme auto, ani som autom nejazdila, musela som sa naraz naučiť ako funguje auto, ako sa riadi auto aj aké sú dopravné predpisy. A to všetko popri nervóznom, ukričanom inštruktorovi. Ale to je iný príbeh.
Keďže som si neustále vyhľadávala informácie z IT sveta, algoritmy Facebooku mi začali ponúkať rôzne kurzy IT a ponuky práce v IT. Tak nejak som narazila na Accenture, ktorá ponúkala kurzy pre ženy zdarma, a Green Fox Academy, už nie celkom zdarma, skôr za 6000 eur, ale so zárukou práce v IT.
Prešla som si intenzívny ochutnávkový trojtýždňový zdarma kurz #myfirstcodingcamp z Green Fox Academy a usúdila, že popri práci by som to fakt nestíhala. Ale zas som sa naučila nové veci, najmä pracovať s GitHub, objavila som CodePen a Discord.
Stiahla som si WordPress, hoci to vraj je pre ľudí, čo nevedia programovať. Nevadí, zatiaľ spadám do tejto kategórie a vidieť štruktúru webu mi len prospeje. Tak som si poskúšala templates, a hľa – mám tu svoju stránku, s ktorou sa môžem hrať, skúšať meniť aj kód a vidím, ako je to tu uložené, prepojené, môžem tvoriť a tešiť sa z toho, že mám kde publikovať fotky.
Tak, a teraz idem opäť počúvať prednášky a robiť cvičenia na Datacamp, ďalšom zakúpenom kurze, zameranom na SQL a Python. Bye for now,
Love,
Daisy
Hidden history 