Futuristic buildings

Istropolis, Bratislava

V roku 1956 bola vypísaná celoštátna anonymná súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave. Presvedčivo ju vyhrali architekti Konček, Skoček a Titl. Táto stavba od svojho vzniku prechádzala rôznymi zmenami ako na papieri tak aj v teréne. To vysvetľuje časové rozpätie 25 rokov vznikania.

Stavba leží pri dôležitej križovatke hlavných mestských tried Trnavskej, Vajnorskej a Šancovej ulice, na ktorú smerom do centra mesta naväzuje Krížna a Karadžičova ulica. Každý projekt vychádza zo štúdie. Tu proces hľadania trval až do roku 1965, kedy sa schválil územný plán.

Prvotná štúdia pozostávala zo 16-podlažnej administratívnej budovy SOR, ktorá počítala na poslednom podlaží s recepčnou sieňou, s príslušenstvom, s terasou a vyhliadkou na mesto. V interiéri funguje úplná variabilita, v oboch traktoch je podmienená hladkými stropmi a stenami bez výstupkov a kúrením bez radiátorov – Crittall.

Trojpodlažný átriový Dom techniky a Výskumný ústav bezpečnosti práce s laboratóriami polozapustenými do terénu s technickou knižnicou pre verejnosť a kongresovou sálou pre 900 osôb s vybavením najmodernejšej techniky, boli spojené s budovou SOV nízkou spojovacou hmotou. Boli tu situované vstupné priestory, výstavné priestory s možnosťou prepojenia s exteriérom, menšie sálové priestory a stravné zariadenia.

Pozoruhodná je konštrukcia kongresovej sály pre 900 osôb. Celé prestrešenie je ukotvené do základu v dvoch bodoch a podopierané po svojom obvode. Obdobne je riešený pavilón ,,Z“ na Brnianskom výstavisku. Celý komplex je vsadený do zelene rozloženej na rozsiahlom priestranstve. Objekt počítal s podzemnými garážami.

Celková štúdia svojou kompozíciou zaberá najmenšiu plochu. Poskytuje pohľad na reliéf Malých Karpát a hlavne sa otvára do predpriestoru centra mesta tvoreného ulicami Šancová, Krížna a Legionárska. Mal to byť akýsi parkový priestor, ktorý mal sprevádzať, pripravovať na majestátnu architektúru Domu odborov. V samotnej realizácii bola táto myšlienka zatienená I. Matušíkovou Tržnicou. Tento jav je jeden zo zmien, pri ktorých boli architekti nútení zmeniť koncept. Postupnými premenami a odstraňovaním nedostatkov sa približujeme k dielu, ktoré stojí až dodnes.

Komplex Domu ROH sa budoval po etapách. V roku 1967 bola postavená 16 podlažná organizačná budova. V roku 1971 Dom techniky a v roku 1974 Dom detí a mládeže. O rok neskôr aj klubová časť.

So zmenami v politickom dianí, prišla zmena aj na už rozostavanú budovu ROH. V roku 1976 dostali architekti náročnú úlohu „zväčšiť sálové priestory, akcentovať ich zjazdovú a kongresovú náplň“. Zväčšenie priestorov vyplynulo z podmienky strany KSS. Bola tu potreba využívania veľkých multifunkčných priestorov pre kultúrno-spoločenské a zjazdové akcie na vysokej úrovni, čo Bratislave doteraz chýbalo.

Hlavná sála (známa aj ako Veľká sála Istropolisu) je schopná pohltiť 1280 návštevníkov a je vybavená najmodernejšou technikou tej doby. V polovici 90. rokov do nej nainštalovali zvukový systém Dolby Stereo a DTS. Pre vynikajúce akustické podmienky dostala certifikát THX. Istropolis disponuje ešte s troma menšími sálami, nie menej hodnotne spracovanými.

Po rôznych etapách premien a množstva vyriešených problémov za pochodu je stavba dokončená roku 1981. Majestátnosť objektu je posilnená obkladom z kubánskeho mramoru (dar Fidela Castra).